Mal rakovinu, prišiel o nohu. Teraz Bartoš pretekal na MS a sníva o Riu

Ľavú nohu mu amputovali. Rakovina sa však rozšírila do panvice, slabín, brucha.

Dochádzal na chemoterapie. A netušil, čo bude.

Uplynul rok. Bartoš sa prvýkrát zúčastnil majstrovstiev sveta. V súťaži parakanoistů skončil v kajakárskej kategórii Kluc3 v semifinále, celkovo bol tridsiaty. Mrzelo ho, že nezvládol viac.

Ale už hovoril o ďalších cieľoch.

Ako sa chce zlepšovať.

A ako sníva o paralympijským v Riu 2016.

Jeho život sa zlomil vlani na Štedrý deň. Niekdajší zverenec Jakub Zavrel ho vytiahol na deblkajak.A prvýkrát Bartoš rozprával o parakanoistice, športu pre invalidov kanoistov. "Bola to obrovská motivácia, aj keď som netušil, ako to so mnou bude."

Okrem toho si navyše cez Vianoce našiel novú priat eľku.

Elánu do života mal naraz veľa. V máji mu lekári povolili návrat k tréningu. Začal dvojfázovo trénovať, najazdil 800 kilometrov, schudol 13 kilogramov. "Kondícia po návrate bola nula."

Vďaka výťažku zbierky, ktorú pre neho vlani usporiadali priatelia, si mohol dovoliť kúpiť tesne pred šampionátom nový parakajak.A vyrazil do Milána.

Dvadsať rokov robil kanoistického trénera, napriek tomu ako štyridsaťročný zažil niečo úplne nové. "Bolo to všetko krásne."

Cestu do Milána si musel hradiť z veľkej časti sám. Český zväz handicapovaných športovcov mu zaplatil štartovné a akreditáciu, inak na parakanoistiku v rozpočte peniaze nie sú.

"Parakanoistika je tu v kolíske.Ale vo svete už je rozbehnutá, tak snáď pomôžem tomu, aby sa to u nás naštartovalo, "dúfa muž, ktorý je teraz v dôchodku. "Slávil som štyridsiatku v máji a beriem to ako míľnik, že tých ďalších 40 rokov bude úplne iných."

Ani v najtemnejších chvíľach nepochyboval, že sa z najhoršieho dostane.

"Napriek tomu je malý zázrak, že som to prečkal bez následkov, keď pominiem tú nohu, "hovorí. "Zmieril som sa s tým, že som o ňu prišiel. Ale stále som si hovoril: Prečo ja? Čo som tak zlého urobil, že ma pánboh tak trestá? Až mi farárka v Hraniciach povedala: Všetci si nesieme svoj kríž. Silní dostanú ťažký, slabí dostanú ľahšie.Takže je to od pánaboha asi pocta, že som dosť silnej a unesiem to. "

Namiesto sebaľútosti tak pred seba stavajú nové výzvy a ciele. Ten najväčší je vzdialený rok: paraolympiáda v Riu. "Netuším, či je to dosiahnuteľné. Ale vízia je to krásna. "

V živote už zvládol aj oveľa náročnejšie úlohy.